Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Schválené zmeny v zákone o DPH s účinnosťou od 1. januára 2019

10.12.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.23.1.1 Schválené zmeny v zákone o DPH s účinnosťou od 1. januára 2019

Ing. Ján Mintál

Dňa 29. novembra 2018 bol definitívne schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „iba „novela zákona o DPH”). Tento právny predpis nadobudne účinnosť od 1. januára 2019 okrem vybraných ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť počnúc 1. októbrom 2019, resp. 1. januárom 2020.

K najdôležitejším zmenám a doplneniam účinným od 1. januára 2019 patrí zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň pri povinnej aj dobrovoľnej registrácii k DPH, zmeny pri zdaňovaní nehnuteľnosti určenej na bývanie, nová definícia obratu pre účely DPH, určenie miesta dodania digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby z iného členského štátu, zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie, zrušenie prenosu daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov v prípade vyhotovenia zjednodušenej faktúry ako aj zmeny týkajúce sa odvodu dane z majetku v prípade zrušenia registrácie k DPH.

Od 1. októbra 2019 nadobudnú účinnosť striktné pravidlá uplatňovania DPH pri obstaraní tovarov a služieb prostredníctvom tzv. poukazov. V tomto prípade došlo k posunutiu účinnosti o 9 kalendárnych mesiacov oproti pôvodnému návrhu, a to z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru pre technické zabezpečenie potrebných úprav systémov platiteľov dane.

Novela zákona o DPH napokon zavádza inštitút oslobodenia od DPH pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Tento však nadobudne účinnosť až od 1. januára 2020.

Mení sa definícia pojmu „obrat”

V znení zákona o DPH účinnom do 31. decembra 2018 sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42 spomínaného právneho predpisu.

Z dôvodu nerovnakých podmienok pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo, sa v rámci definície obratu pre účely zákona o DPH pojmy „výnosy, resp. príjmy” od 1. januára 2019 nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb”. V dôsledku tohto sa do obratu bude zahŕňať reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.

Do obratu sa tak nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby” predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.


Podnikateľ, účtujúci v JÚ, neplatiteľ DPH, zinkasuje počas roka z viacerých transkacií preddavky na dohodnutý predaj tovaru. Budú mu vstupovať v roku 2019 tieto preddavky do obratu pre posudzovanie možnosti vzniku povinnosti sa registrovať k DPH?

Podľa zákona o DPH platného do 31. decembra 2018 zdaniteľná osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva musela zahŕňať do obratu aj prijaté zálohy. Počnúc rokom 2019 sa však v zmysle „novej” definície obratu nebudú do sumy 49 790 eur dosiahnutej za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov zahŕňať platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby” budú pre podnikateľa predstavovať súčasť hodnoty tovaru a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bude tovar skutočne dodaný.

V zmysle prechodného ustanovenia § 85kg ods.1 sa do obratu podľa § 4 ods.7 zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2019 bude započítavať aj obrat dosiahnutý podľa definície platnej do 31. decembra 2018. Do obratu podľa § 4 ods.7 zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods.7 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018. S cieľom jednoznačného uplatnenia prechodného ustanovenia týkajúceho sa počítania obratu v nadväznosti na novú definíciu obratu sa ďalej ustanovuje, že ustanovenie o obrate účinné do 31. decembra 2018 sa bude uplatňovať na tie tovary a služby, ktoré boli dodané do konca roka 2018, avšak neboli do konca roka 2018 do obratu zahrnuté z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemala zatiaľ zaplatené za tieto dodávky, a teda nemala príjem.


Fyzická osoba - podnikateľ v oblasti stolárskej činnosti, je platiteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Dňa 20. novembra 2018 dodal vyrobenú kuchynskú linku zákazníkovi. Ten mu však avizoval, že mu zaplatí až v januári 2019. Bude musieť brať do úvahy pri zisťovaní obratu v januári 2019 za obdobie január 2018 až december 2018 aj faktúrovanú hodnotu za kuchynskú linku?

Z dôvodu nerovnakých podmienok pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo, sa pojmy „výnosy resp. príjmy” od 1. januára 2019 nahradili pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb”. To znamená, že do obratu sa bude zahŕňať reálna hodnota dodaných tovarov a služieb.

Vychádzajúc z poslednej vety prechodného ustanovenia § 85kg ods.1 sa ustanovenie o obrate účinné do 31. decembra 2018 bude uplatňovať na tie tovary a služby, ktoré boli dodané do konca roka 2018, avšak neboli do konca roka 2018 do obratu zahrnuté z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemala zatiaľ zaplatené za tieto dodávky, a teda nemala príjem – čo je aj prípad predmetného podnikateľa.

V nadväznosti na spomínanú zmenu definície obratu dochádza aj k „pojmovej” úprave ustanovenia § 50 zákona o DPH. V zmysle prechodného ustanovenia § 85kg ods.6 zákona o DPH sa koeficient podľa § 50 ods.4 zákona o DPH za kalendárny rok 2018 a za hospodársky rok, ktorý sa začal do 31. decembra 2018, vypočíta podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018.

Zrušenie inštitútu zábezpeky na daň

Keďže inštitút zábezpeky na daň, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na DPH spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, sa vykázal za neefektívny v rámci boja proti daňovým podvodom, počnúc rokom 2019 sa zo zákona o DPH úplne vypúšťa.

Všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani, vráti do 28. februára 2019. Daňový úrad pred vrátením zábezpeky na daň primerane uplatní postup podľa § 79 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.

Zmeny v problematike dodania tovaru a nadobudnutia tovaru

S účinnosťou od 1. januára 2019 dochádza k spresneniu ustanovenia § 8 ods.3 zákona o DPH, v rámci ktorého sa striktne ustanovuje, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH len tá súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH. Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH.

V súvislosti so spomínanou problematikou treba spomenúť, že z dôvodu právnej istoty sa od 1. 1. 2019 doplnilo aj ustanovenie § 22 ods. 5 zákona o DPH, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods.2 zákona o DPH, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 zákona o DPH alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 zákona o DPH investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.

Ďalej z dôvodu, že pojem finančný lízing, ktorý je dodaním tovaru v zmysle článku 14 ods.1 písm. b) smernice 2006/112/ES, má byť v členských štátoch vykladaný jednotne, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu). Z tohto dôvodu sa od 1. 1. 2019 ustanovenie § 8 ods.7 zo zákona o DPH úplne vypustilo.

Z rovnakých dôvodov sa zo zákona o DPH vypustili aj ustanovenia týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods.1 zákona o DPH, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho, ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.

Miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby z iného členského štátu

Počnúc 1. januárom 2019 sa nanovo ustanovuje miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre iné ako zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Pravidlá určovania miesta dodania služieb v spomínaných prípadoch totiž spôsobovali problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.

Miestom dodania spomínaných služieb je teda od 1. 1. 2019 členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.

Takýmto poskytovateľom však zákon o DPH umožňuje právo sa rozhodnúť, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.


Spoločnosť – neplatiteľ DPH, príležitostne dodá v roku 2019 nezdaniteľným osobám do Českej republiky služby „vyučovania na diaľku”. Akým spôsobom určí miesto dodania uvedenej služby?

V predmetnom prípade ide o elektronickú službu, ktorej miesto dodania sa určuje podľa § 16 ods.14 až 16 zákona o DPH.

Za predpokladu, že sa spoločnosť nerozhodne uplatňovať ako miesto dodania miesto usadenia nezdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom spomínanej elektronickej služby, na dodania predmetných služieb nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte nebude spoločnosť uplatňovať DPH. Miesto dodania služby je totiž v tuzemsku a spoločnosť nie je platiteľom dane.

Ak by však spoločnosť bola registrovaným platiteľom DPH, dodania spomínaných elektronických služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v inom členskom štáte budú podliehať DPH podľa sadzby platnej pre dodania predmetných služieb v Slovenskej republike.

V súvislosti so spomínanou zmenou miesta dodania vybraných digitálnych služieb sa v rámci ustanovenia § 68 zákona o DPH spresnilo, že uplatňovanie osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b zákona o DPH sa bude vzťahovať len na vybrané digitálne služby, ktorých miestom dodania je členský štát, v ktorom je usadená nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby. V uvedenej súvislosti treba pripomenúť, že ustanovenie § 72 ods.1 bolo doplnené od 1. 1. 2019 nové písm. h), v rámci ktorého je obsiahnutá povinnosť pri poskytnutí vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby s miestom dodania v inom členskom štáte vyhotoviť faktúru podľa pravidiel stanovených v zákone o DPH, ak dodávateľ týchto služieb uplatňuje jednu z osobitných úprav uvedených v § 68a alebo § 68b zákona o DPH.

Zmeny v zdaňovaní dodania a prenájmu nehnuteľnosti

V § 38 zákona o DPH dochádza od 1.januára 2019 k dvom zásadným zmenám, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti.

Nanovo sú stanovené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní stavby resp. jej časti, pričom sa zachováva 5-ročné obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu. Počnúc januárom 2019 je oslobodené od dane dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa:

  1. kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr,
  2. kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
  3. kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

Zákon o DPH účinný od roku 2019 teda umožňuje zdaniť nielen dodanie „nových” budov, ale aj dodanie „použitých alebo starých” budov, ale len vtedy, ak boli tieto použité alebo staré budovy prestavané do takej miery, že ich v skutočnosti možno považovať za nové. Prestavba budovy má z tohto hľadiska totiž rovnakú ekonomickú funkciu (vytvorenie pridanej hodnoty), akú kedysi mala pôvodná výstavba. Z uvedeného dôvodu bude zdaneniu podliehať nielen dodanie novej stavby (zdaneniu bude podliehať dodanie stavby pokiaľ neuplynie 5 rokov od jej prvej kolaudácie alebo prvého užívania stavby), ale aj dodanie staršej stavby, pri ktorej došlo k zmene účelu používania, avšak len za predpokladu, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 40% hodnoty stavby pred začatím stavebných prác, a taktiež dodanie zrekonštruovanej stavby za predpokladu, že stavebné práce predstavovali najmenej 40% z hodnoty stavby pred začatím prác. Zákon o DPH v tejto súvislosti stanovuje, čo sa považuje za „hodnotu stavby pred začatím stavebných prác”. Vzhľadom na to, že predmetom prestavby, resp. rekonštrukcie, sú najmä staré budovy, pri ktorých už nie je možné zistiť ich pôvodnú hodnotu, navrhuje sa, aby hlavným ukazovateľom pre porovnanie bola hodnota stavby na voľnom trhu v čase pred prestavbou. Pri určovaní hodnoty vo vzťahu k porovnateľnej stavbe je potrebné brať do úvahy kritérium umiestnenia stavby a časové kritérium. Uplatnenie oslobodenia od dane pri uvedených stavbách je možné až po uplynutí 5 rokov od kolaudácie vzťahujúcej sa na zmenu účelu používania stavby alebo na rekonštrukciu predmetnej stavby.

V zmysle prechodného ustanovenia sa pri dodaní stavby alebo časti stavby ustanovenie § 38 ods.1 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2019 uplatní, ak sa stavebné práce začali po 31. decembri 2018. Takouto úpravou sa zabráni praktickým problémom, ktoré by mohli súvisieť so získaním informácie týkajúcej sa hodnoty stavby alebo časti stavby (jednotlivého bytu, jednotlivého apartmánu a jednotlivého nebytového priestoru) pred začatím stavených prác, v dôsledku ktorých dochádza k zmene účelu užívania stavby alebo jej časti alebo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby alebo jej časti, ak sa stavebné práce začali pred 1. 1. 2019.

Novela zákona o DPH účinná od 1. januára 2019 prináša obmedzenie práva voľby pri dodaní stavby, resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od DPH. Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), už nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Osobitne sú pritom upravené podmienky oslobodenia od DPH pri dodaní jednotlivého bytu, bytového apartmánu alebo nebytového priestoru. Ak platiteľ dane bude predávať samostatne jednotlivý byt, bytový apartmán alebo nebytový priestor, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby bude brať do úvahy ich prvé užívanie povolené na základe kolaudácie budovy. Po dobu 5 rokov odo dňa prvej kolaudácie platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, a náklady na tieto stavebné práce budú najmenej 40% z ich hodnoty pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia, ktorou sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.

Ak sa bude na základe stavebného povolenia rekonštruovať (opravovať) budova, resp. spoločné priestory budovy, alebo sa budú rekonštruovať jednotlivé byty, nebytové priestory alebo apartmány a náklady na stavebné práce budú predstavovať najmenej 40% z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia po vykonaní stavebných zmien.

Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40%) dodávaného bytu, nebytového priestoru, príp. apartmánu, vychádzať zo stavebných nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmány podľa ich podlahovej plochy.

V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti.

Rovnako dochádza k obmedzeniu práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) je platiteľ dane vždy povinný od 1. 1. 2019 uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.


Naša spoločnosť sa venuje prenájmu nehnuteľností. Už od roku 2015 dlhodobo prenajímame byty, pričom neuplatňujeme oslobodenie od DPH. V roku 2019 chceme uzatvoriť s istými obchodnými spoločnosťami ďalšie kontrakty na prenájom bytov. Budeme môcť aj v týchto prípadoch faktúrovanú sumu zaťažiť daňou z pridanej hodnoty? A ako to bude s prenájmom bytov, ktorý sme uzatvorili v roku 2015?

Počnúc rokom 2019 novela zákona o DPH okrem iných skutočností ustanovuje aj obmedzenie práva voľby pri dodaní stavby, resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od DPH. Konkrétne ide o to, že platiteľ DPH pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nemôže využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na postavenie nájomcu. Od 1. januára 2019 je teda povinné uplatňovať oslobodenie od DPH pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.

Čo sa týka postupu pri nájomných zmluvách uzatvorených v roku 2015, treba vychádzať z prechodného ustanovenia § 85kg ods.5 zákona o DPH. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nové pravidlá týkajúce sa nájmu bytu, rodinného domu a apartmánu v bytovom dome upravené v § 38 ods. 5 zákona o DPH sa uplatnia v prípade nájomných zmlúv, na základe ktorých budú uvedené nehnuteľnosti odovzdané nájomcovi do užívania po účinnosti novely zákona o DPH – t. j. po 1. 1. 2019.

Ustanovenie začatia plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane pri majetku obstarávaného finančným lízingom

Znenie § 54 ods.4 a § 54a ods. 2 zákona o DPH sa od 1. januára 2019 spresňuje z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu.

Konkrétne ide o určenie hodnoty dane na vstupe, ktorou je obstarávacia cena investičného majetku. Obstarávacou cenou je pritom potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu).

V tejto súvislosti sa ustanovuje pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.

Zavedenie úpravy odpočítanej DPH pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie

V dôsledku absencie pravidiel, ktoré by umožnili po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie, je od 1. januára 2019 v rámci novodoplneného § 54d zákona o DPH obsiahnutá úprava odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou jeho rozsahu použitia na podnikanie. Úprava odpočítanej DPH sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Neznamená to však, že platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, bude oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie.

Spomínanú úpravu odpočítanej DPH vykoná platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roku, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ musí pritom postupovať podľa vzorca uvedeného v prílohe č.1 zákona o DPH.

Daňový režim dodania poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov pri zjednodušenej faktúre

V aplikačnej praxi vznikali po 1. 1. 2018 problémy v situáciách, keď platiteľ dane ako kupujúci dostal pri nákupe poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov v hodnote do 5 000 eur v maloobchodnej sieti príp. veľkoobchode doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Uvedený problém vznikal z dôvodu, že na rozdiel od riadnej faktúry nebola na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j. nebolo tam uvedené jeho meno, resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nebola tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti”, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti. Kupujúci tak v rozpore s § 69 ods.12 písm. f) a g) zákona o DPH neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru. S cieľom odstránenia týchto

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: