Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Predaj pozemku rozdeleného na viaceré parcely z pohľadu DPH v roku 2019

15.5.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.09.2.5 Predaj pozemku rozdeleného na viaceré parcely z pohľadu DPH v roku 2019

Ing. Ivana Glazelová


Naša firma kúpila v 12/2015 nehnuteľnosť aj pozemok od súkromnej osoby, pozemok je rozdelený na parcely, z ktorých je zastavaná plocha a vinica na základe kúpnej zmluvy. Nakoľko sa nepodarilo realizovať zámer, tak sa spoločnosť rozhodla nehnuteľnosť odpredať. V 3/2019 to odpredala inej súkromnej osobe na základe kúpnopredajnej zmluvy, kde je cena celkom (čiže sa to chápe aj s DPH). Prosíme o radu, či sme povinní odviesť DPH zo všetkých parciel, aj tých, ktoré sú evidované ako vinica a nie stavebný pozemok, a ako vyradiť časť pozemku, ktorá bola poskytnutá na prístupovú cestu?

Odpoveď:

V zmysle aj rozsudkov Súdneho dvora a aj zo znenia § 22 zákona o DPH vyplýva, že ak nie je na doklade uvedená DPH, pričom dodávka podlieha DPH, má sa za to, že táto protihodnota obsahuje v sebe aj DPH, t. j., že celková hodnota v sebe obsahuje aj DPH.

§ 38 ods. 2 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.

Ako sme už uviedli, dodanie pozemku je všeobecne upravené v § 38 ods. 2 zákona o DPH, kde je uvedené, že oslobodené od dane je dodanie pozemku, okrem dodania stavebného pozemku.

Problematický pojem je „stavebný pozemok”, pretože ním môže za určitých okolností byť napríklad aj orná pôda, vinica, záhrady a pod.

Zákon o DPH nedefinuje pojem stavebný pozemok, a preto musíme vychádzať z definície, ktorá je uvedená v zákone č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (ďalej len „stavebný zákon”).

V § 43h stavebného zákona je uvedené, že:

(1) Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

(2) Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Pátranie po tom, či náš pozemok je stavebný alebo nie, je niekedy dosť problematické. Ako prvotný doklad, ktorý máme, je zápis v katastri. Problémom je, že z katastra nehnuteľností nevieme jednoznačne určiť, či ide o stavebný pozemok, pretože katastrálny zákon má stanovené kategórie pozemkov a nepozná druh pozemku s názvom „stavebný pozemok”.

Druhy pozemkov podľa § 9 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú tieto:

a) ornú pôdu,
b) chmeľnice,
c) vinice,
d) záhrady,
e) ovocné sady,
f) trvalé trávne porasty,
g) lesné pozemky,
h) vodné plochy,
i) zastavané plochy a nádvoria,
j) ostatné plochy.

Pri niektorých kategóriách vieme povedať, že ide o stavebný pozemok, napríklad stavebným pozemkom bude pozemok, ktorý je v katastri evidovaný ako „zastavané plochy a nádvoria”, pretože spĺňa jednu z definícii stavebného pozemku - ide o pozemok zastavaný stavbou.

Pozor je potrebné si dávať aj na ostatné kategórie, ktoré sa nám na prvý pohľad nemusia javiť, že by boli stavebným pozemkom, ale skutočnosť môže by úplne iná, napríklad „orná pôda” alebo „záhrady” môžu byť stavebnými pozemkami určenými podľa územného plánu na zastavanie, ale toto z katastra nezistíme, pretože kataster údaje o územnom plánovaní nevedie.

Je potrebné si, totiž, uvedomiť, že hlavným účelom katastra je najmä evidovanie a ochrana právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a poskytovanie aktuálnych údajov pre výber daní.

Ak chceme zistiť o pozemku informácie, ktoré potrebujeme, tak máme možnosť nahliadnuť do územných plánov v súlade s § 133 stavebného zákona č. 50/1976 Zb.(„Orgány územného plánovania a stavebné úrady, ktoré evidujú, ukladajú územnoplánovaciu dokumentáciu a dokumentáciu stavieb, sú povinné umožniť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky nazerať do tejto dokumentácie a robiť z nej výpisy; pritom sú povinné urobiť opatrenia, aby nazretím do dokumentácie nebolo porušené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, ako ani zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.”).

Takže ak daňový subjekt bude chcieť zistiť, či pozemok je naozaj stavebným pozemkom, tak vo väčšine prípadov bude potrebné nazrieť do územných plánov alebo územných rozhodnutí, ak boli k danému pozemku vydané.

Užitočné stránky, kde sa toho môžeme dozvedieť viac, sú: www.uzemneplany.sk. Ale najaktuálnejšie údaje Vám poskytnú na príslušných úradoch (najmä je to obecný úrad), kde odporúčame si určite preveriť charakter nášho pozemku.


Poznámka: Napríklad v § 11 stavebného zákona je uvedené, že územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak v obci:

a) treba riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby,
b) to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu.

Ak sa na tom dohodnú dve obce alebo viac obcí, môžu mať jeden spoločný územný plán obcí. Ak ide o obec s menej ako 2 000 obyvateľmi, ktorej územie nie je riešené spoločným územným plánom obcí podľa odseku 3, môže byť územný plán obce spracovaný s podrobnosťou územného plánu zóny. V takom prípade postup obstarania, spracovania a prerokovania zohľadňuje postupy aj pre územný plán obce, ako aj pre územný plán zóny.

Stanovisko Finančnej správy: Posúdenie skutočnosti, či pozemok je alebo nie je stavebným pozemkom v zmysle stavebného zákona, patrí do kompetencie orgánov, ktoré zabezpečujú výklad stavebného zákona, resp. súvisiacich právnych predpisov.

Ku definícii „stavebného pozemku” ako názorný príklad uvádzame 2 rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa vzťahovali ku posúdeniu, či išlo o dodanie stavebného pozemku alebo nie.

Rozsudok Najvyššieho súdu vo veci, spisová značka 5 Sžf 47/2011

Predmet súdneho sporu:

V danej veci išlo o predaj nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., zapísanú v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v B., Správy katastra pre Hlavné mesto SR B., pozemok – parcela registra „C” parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere 563 m2 kupujúcemu obchodnej spoločnosti U., s. r. o. B. za dohodnutú kúpnu cenu bez DPH v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH, t. j. s oslobodením od DPH.

Daňové riaditeľstvo považovalo uvedený pozemok za stavebný a z tohto dôvodu platiteľ dane nemohol predať uvedený pozemok s oslobodením od DPH podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH.

Najvyšší súd sa zaoberal otázkou, či je možné považovať uvedený pozemok za stavebný (ako to prezentuje Daňové riaditeľstvo v pozícii žalovaného a z toho vyplývajúcu DPH na výstupe v súlade s § 38 ods. 2 zákona o DPH).

Podľa názoru Najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu správca dane ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie Mestskej časti B. P. zo dňa 16. marca 2009, z ktorej však vyplýva iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kód 201). Z tejto informácie však nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok parc. č. X. predstavuje časť územia určenú územným plánom obce, t. j. Hlavného mesta Slovenskej republiky B. na zastavanie. Územný plán Hlavného mesta SR B. nie je dostatočne konkrétny, keďže neobsahuje ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel.

Dokumentom obsahujúcim konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel, ktoré je možné zastavať je územný plán zóny, ktorý však pre dané územie v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prijatý, a teda ani schválený.

Najvyšší súd sa stotožnil aj s názorom krajského súdu, že predávajúci pri predaji môže vychádzať len z dokumentov a informácií, ktoré sú dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že v danom prípade ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha dani z pridanej hodnoty.

Dôležitá v tomto spore bola

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: