dnes je 16.10.2019
Input:

Navrh legislatívnych úprav daňového poriadku s účinnosťou od 1. 1. 2020 a od 1. 1. 2021

23.8.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.08.1.1 Navrh legislatívnych úprav daňového poriadku s účinnosťou od 1. 1. 2020 a od 1. 1. 2021

Ing. Božena Jurčíková

Cieľom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh novely daňového poriadku”) je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov nadväzne na zákon proti byrokracii, zvýšenie efektívnosti uplatňovania niektorých ustanovení daňového poriadku ako aj precízovanie ustanovení daňového poriadku za účelom ich jednotného a zjednodušeného uplatňovania (napr. zastupovanie na základe plnej moci, odklad platenia daní, oblasť daňového exekučného konania nadväzne na osobný bankrot) a aj návrh na zavedenie nových odsekov príslušných ustanovení, ktoré si vyžiadala aplikačná prax za účelom zlepšenia vymáhania daňových nedoplatkov.

Ide o informáciu návrhu legislatívnych zmien a doplnení najdôležitejších ustanovení daňového poriadku upraveného už po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podrobný komentár bude spracovaný po schválení tohto návrhu daňového poriadku v NR SR v septembri 2019.

  • -> K osobám zúčastnených pri správe daní - § 4

Navrhuje sa, aby postavenie zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, mal aj starosta obce, ak táto obec nemá ďalších zamestnancov, ktorí by vykonávali úkony pri správe daní, ako je miestne zisťovanie, daňová kontrola alebo vyrubovacie konanie a aby tieto úkony pri správe daní miestnych daní, ktoré obec spravuje, vykonával starosta obce. Tiež sa navrhuje, aby sa na účely správy daní a osobitných predpisov považovala za daňový subjekt aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo vlastnom mene s odkazom na § 11 o združovaní občanov v z. n. p.

  • -> K používaniu jazyka pri správe daní - § 5

Z dôvodu zefektívnenia správy daní, ako aj znižovania administratívnej záťaže, sa navrhuje, aby správca dane mohol upustiť od vyžadovania úradného prekladu daňovým subjektom predložených písomností, ak tak usúdi, a to vzhľadom na konkrétne konanie, ku ktorému sú písomnosti predložené. Navrhovaná úprava zníži aj výdavky daňového subjektu vynaložených na preklad písomností z iného jazyka do slovenského jazyka. Správca dane po zvážení môže požadovať úradne overený preklad len tých častí písomností (zmluvy, obchodné kontrakty, faktúry), ktoré sú nevyhnutné v rámci konania, ktoré vedie pri správe daní, napr. daňová kontrola, ak preklad písomnosti zamestnancom správcu dane a predložený preklad daňovým subjektom úradne neoverený je rozdielny. Pri znižovaní administratívnej záťaže sa vychádza aj zo skutočnosti, že zamestnanci správcu dane majú vedomosti v oblasti cudzích jazykov a pri správe daní môže na vyhodnotenie predloženej písomnosti v cudzom jazyku postačiť aj preklad písomnosti vykonaný správcom dane alebo jeho porovnanie s prekladom, ktorý predložil daňový subjekt za účelom jeho správneho vyhodnotenia. Len v prípade rozdielneho výkladu bude správca dane vyžadovať úradne overený preklad dokumentu alebo len jeho časti do štátneho jazyka.

  • -> K zastupovaniu - § 9 ods. 4

Legislatívnu úpravu tohto ustanovenia si vyžiadala prax; pri aplikácii inštitútu zastupovania daňového subjektu pred správcom dane nastávajú situácie, keď daňový subjekt predloží plnú moc, ktorým udeľuje inej osobe, aby ho zastupovala pri správe daní alebo len pri určitých úkonoch správy daní podľa plnomocenstva a následne predloží ďalšie plnomocenstvo, pričom rozsah plných mocí sa prekrýva, nastáva tzv. kolízia plnomocenstiev, resp. plných mocí. V takomto prípade sa navrhuje upraviť, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu v akom sa prekrývajú. V prípade pochybností správca dane vyzve daňový subjekt na vyjadrenie; do odstránenia nedostatkov doručenej plnej moci bude vykonávať zástupca len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov napr. pri daňovej kontrole alebo pri podaní odvolania.

  • -> K podaniam a k elektronickej komunikácii - § 13 a § 14

Z hľadiska povinnosti elektronickej komunikácie sa navrhuje, aby daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formou, inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vyzvané na správne doručenia tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať podanie za nepodané.

Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť sprísnené znenie z § 14 ods. 3správca dane bude vždy vyzývať daňový subjekt na elektronické podanie daného dokumentu, ak sa na neho bude vzťahovať povinnosť elektronickej komunikácie so správcom dane.

  • -> K podaniu daňového priznania - § 15

Navrhuje sa spresniť následný postup pri učení dane podľa pomôcok za podmienok podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku. V prípade, ak správca dane určuje daň podľa pomôcok, keď daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepodá daňové priznanie, navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie. Daňový subjekt po takto určenej dani teda nemôže podať „riadne” daňové priznanie, ktorým by si vyrubil daň odlišne od dane určenej správcom dane podľa pomôcok. Ak daňové priznanie podá daňový subjekt v čase určenia dane podľa pomôcok, môže ho správca dane použiť len ako pomôcku. Tento postup sa navrhuje len pri daniach, ktoré spravujú daňové úrady, neuplatní sa pri miestnych daniach, ktoré spravujú obce. Taktiež sa navrhuje z dôvodu zefektívnenia procesov, aby sa tlačivo daňového priznania nevydávalo v Z.z., ale aby bolo schválené a určené MF SR tak, ako sa doteraz vydávajú aj iné tlačivá, napr. pri tlačive, ktorým je žiadosť o registráciu.

  • -> K súhrnnému protokolu - § 19a

Navrhuje sa, aby sa súhrnný protokol v odôvodnených prípadoch o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, pri ktorých bolo zistené porušenie daňových predpisov alebo ich obchádzanie vyhotovil nielen na základe protokolu z daňových kontrol vykonaných správcom dane, ale aj na základe písomnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, služby finančnej správy a služby kriminálnej polície. Je to z dôvodu, že tieto orgány sú zdrojom informácií pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov.

  • -> K nazeraniu do spisov - § 23

Navrhuje sa, aby daňový subjekt nebol oprávnený nazerať v rámci nazerania do svojho spisu do informácie o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu ich činnosti práve sprístupnením takýchto informácií skôr, ako dôjde k ukončeniu odhalenia trestných činov v danej veci.

  • -> K dokazovaniu - § 24

Pri aplikácii preukazovania skutočností, na ktoré bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane, sa navrhuje rozšíriť túto povinnosť daňového subjektu na celú správu daní, nielen na daňovú kontrolu alebo daňového konania.

  • -> K elektronickému doručovaniu - § 32 ods. 3

Ust. o elektronickom doručovaní písomností sa precizuje tak, že správca dane bude doručovať elektronicky písomnosti tomu, kto má sprístupnené elektronické služby, t. j. osobe, ktorá je povinná komunikovať so správcom dane elektronicky a osobe, ktorá o elektronickú komunikáciu požiada a má zároveň elektronické služby na portáli finančnej správy sprístupnené bez toho, aby o elektronické doručovanie dokumentov daňový subjekt požiadal ako aj osobe, ktorá sa dobrovoľne registrovala a autorizovala na PFS.

  • -> K daňovej kontrole - § 44

Navrhuje sa rozšíriť vykonanie opätovnej daňovej kontroly aj na základe podnetu Policajného zboru. Ide o výsledky trestných činov odhaľovaných práve orgánmi Policajného zboru najmä v oblasti daňovej trestnej činnosti, získavania informácií v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, financovania terorizmu a inej ekonomickej trestnej činnosti, ktoré tieto orgány vykonávajú podľa osobitného predpisu a v spolupráci aj s inými zložkami a inštitúciami.

  • -> K priebehu a ukončeniu daňovej kontroly - § 46

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly (ods. 3) sa navrhuje vypustiť uvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní (OČTK). Zároveň sa ustanovuje možnosť rozšíriť (odsek 4) vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, napr. zákona o účtovníctve z dôvodu odstránenia vydávania nového oznámenia o začatí daňovej kontroly. Taktiež sa navrhuje upraviť doručovanie (odsek 8) protokolu spolu s výzvou tak, aby výzva bola súčasťou protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania najmä pri elektronickom spôsobe doručenia. Ďalej sa navrhuje umožniť predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly (odsek 10) v oblasti transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské prepojené osoby. O jej predĺženie musí správca dane požiadať písomne nadriadený orgán, pred uplynutím jednoročnej lehoty, kde uvedie odôvodnenie jej predĺženia.

  • -> K zverejňovaniu nového zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov - § 52

Navrhuje sa v štruktúrovanej forme zverejňovať nový zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom a jeho identifikačnými údajmi. Ide o prvotné spracovanie takéhoto zoznamu daňových subjektov, jeho spracovanie a vzhľadom na veľký počet daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov (fyzické a právnické osoby), jeho spracovanie si vyžaduje väčší časový priestor zo strany finančného riaditeľstva. Preto sa zverejňovanie tohto zoznamu daňových subjektov posúva od 1. 1. 2021s aktuálnym stavom k 1. 1. príslušného kalendárneho roku.

  • -> K spôsobu platenia dane a použitia platieb - § 55

Do ustanovenia o platení dane sa navrhuje doplniť, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na iné platby, ktoré nie sú daňou, ale s ktorými sa nakladá rovnako ako s daňovým preplatkom. Z dôvodu efektivity sa zároveň navrhuje, aby správca dane zasielal oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 €, čím sa znížia administratívne náklady finančnej správy, ako aj administratívna záťaž daňových subjektov, keďže nebudú zaťažované výzvami na zaplatenie pri použití preplatku, ktorý je menej ako 5 €.

  • -> K odkladu platenia dane a povolenie splátok - § 57

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby bolo rozhodnutie o povolení dokladu alebo o povolení splátok dane zrušené z úradnej moci, ak sa zruší (pôvodné) rozhodnutie, ktorým bola táto daň vyrubená, napr. v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo súdnym rozhodnutím.

S cieľom zvýšiť záujem daňových subjektov o tento inštitút, navrhuje sa (odsek 8) skrátiť lehotu dane z piatich rokov na dva roky. Ide o lehotu, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu.

  • -> K postupu pri registrácii - § 67

Navrhuje sa (odsek 2) vypustiť povinnosť fyzických a právnických osôb oznamovať čísla účtov vedených pri poskytovateľoch platobných služieb. Je to z dôvodu, že tieto informácie poskytujú správcovi dane poskytovatelia platobných služieb.

Zároveň sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o nové odseky 12 a 13 s účinnosťou od 1. 1. 2021 registračné konanie upraviť tak, aby daňové subjekty, ktoré sú zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, nemuseli žiadať o registráciu správcu dane, ale aby ich správca dane zaregistroval z úradnej moci do 30 dní od zverejnenia v uvedenom registri. Ide o postup správcu dane s uplatnením zákona proti byrokracii, nezaťažovať daňový subjekt, pričom tieto informácie získa správca dane od iného orgánu verejnej správy, ktorý tieto informácie vedie a daňový subjekt mu ich poskytol prvýkrát.

Tiež sa navrhuje, ak daňový subjekt, ktorý nie je v zapísaný tomto registri, správca dane ho zaregistruje z úradnej moci na základe prvého podaného daňového priznania, ako prvej informácie o tomto daňovom subjekte a pridelí im DIČ a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu nebolo dovtedy, t. j. do registrácie oznámené. Týmto daňovým subjektom následne oznámi správca dane po ich zaregistrovaní pridelené DIČ a aj osobný účet daňovníka.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, podľa ktorého správca dane zaregistruje najneskôr do konca februára 2021 daňový subjekt, ktorý je k 31. 12. 2020 zapísaný v registri právnických osôb a ešte nebol registrovaný. Správca dane zaregistruje z úradnej moci aj daňový subjekt, ktorý po 1. 1. 2021 podá daňové priznanie, aj keď nejde o jeho prvé daňové priznanie, to zn., že daňový subjekt podával daňové priznanie už v prechádzajúcich obdobiach, ale nebol registrovaný na dani z príjmov (nebol povinný) a nebolo mu pridelené DIČ.

  • -> K vyrubovaciemu konaniu - § 68

Návrh legislatívnej úpravy spočíva v spresnení dodržania trojmesačnej lehoty na vyrubovacie konanie (odsek 3), v rámci ktorého je správca dane povinný vydať aj rozhodnutie; len pre úplnosť je potrebné uviesť, že ustanovenie trojmesačnej lehoty na vyrubovacie konanie sa do daňového poriadku doplnila počnúc rokom 2018 z dôvodu skrátenia vyrubovacieho konania po daňovej kontrole a zníženia dovtedy neúmerného zaťaženia daňového subjektu. V rámci plynutia tejto trojmesačnej lehoty pre vyrubovacie konanie je správca dane povinný vydať aj rozhodnutie; táto lehota sa počíta od lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie k protokolu.

  • -> K postupu prvostupňového orgánu pri odvolaní - § 73

Z dôvodu, že daňový subjekt môže svoje odvolanie dopĺňať až do uplynutia lehoty na podanie odvolania (30 dní), navrhuje sa (odsek 2), aby lehota na postúpenie odvolania druhostupňovému orgánu začala plynúť po uplynutí lehoty na podanie odvolania; v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania, lehota na postúpenie odvolania začne plynúť, až keď daňový subjekt odvolanie podľa výzvy správcu dane doplní alebo nedoplní v určenej lehote.

  • -> K daňovým preplatkom a úroku - § 79

Vzhľadom na aplikačnú prax, kedy nastáva situácia, pri vrátení daňového preplatku, že správca dane vráti preplatok daňovému subjektu na účet, ktorý má k dispozícii a následne sa ale tieto finančné prostriedky vrátia, nakoľko účet bol zrušený alebo neexistuje. Preto sa navrhuje (odsek 6) ustanoviť, že správca dane vráti preplatok na účet, ktorý mu bol oznámený naposledy, a to buď daňovým subjektom alebo poskytovateľom platobných služieb. Nadväzne na to sa navrhuje, aby lehota na vrátenie preplatku v prípade, ak správcovi dane nebolo oznámené číslo účtu, začala plynúť až odo dňa jeho oznámenia a vrátenie daňového preplatku musí byť vyššia suma ako 5 €, pričom poštovým poukazom bude možné vrátiť daňový preplatok najviac do výšky 15 tis. € vrátane. Navrhuje sa, aby lehota na vrátenie sumy daňového preplatku v sume vyššej ako 15 tis. € začala plynúť až odo dňa oznámenia čísla účtu daňovým subjektom, práve z dôvodu zamedzenia platenia úroku podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku správcom dane za oneskorené vrátenie daňového preplatku.

  • -> K záložnému právu - § 81

Legislatívnu úpravu tohto ustanovenia si vyžiadala jeho dlhoročná aplikačná prax. Navrhuje sa toto ustanovenie upraviť tak, aby správca dane doručoval rozhodnutie o zriadení záložného práva dlžníkovi a zároveň aj katastru vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností alebo inému registru, t. j. nemusí čakať na doručenie dlžníkovi.

Za účelom zefektívnenia konania, sa pri zriadení záložného práva navrhuje doručovať rozhodnutie o jeho zriadení aj iným osobám ako dlžník, poddlžník, alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva (napr. prenájom veci vo vlastníctve prenajímateľa- dlžníka).

Rovnako ako pri zabezpečení daňového nedoplatku sa navrhuje upraviť aj zabezpečenie iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím (napr. náklady spojené s uskladnením tovaru alebo jeho likvidáciou), exekučných nákladov a hotových výdavkov.

  • -> K problematike daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania- § 83 - 86, § 85-86,

§ 88, § 90-92, § 95, § 98, § 110, § 113

V tejto časti daňového poriadku sa navrhujú legislatívne úpravy viacerých ustanovení o vymáhaní daňových nedoplatkov vzhľadom na novelu zákona o konkurze č. 7/2005 Z. z. najmä v ust. o osobnom bankrote fyzickej osoby, ktoré si vyžiadali návrh na leg. úpravu nasledovných ustanovení:

  • - dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok - § 83

Podľa návrhu za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok sa bude považovať aj nevymáhateľný nedoplatok podľa zákona o konkurze a aj iné peňažné plnenia, ktoré nie sú daňou, ako sú exekučné výdavky a hotové výdavky (napr. náklady na skladné).

  • -  zánik daňového nedoplatku - § 84

navrhuje sa rozšíriť zánik daňového nedoplatku dňom nasledujúci po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, alebo jeho oddlženia. Navrhuje sa, aby takýto zánik daňového nedoplatku sa vzťahoval a uplatnil aj na neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári ako určil súd.

  • - premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok - § 85

Navrhuje sa doplniť plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku nadväzne zákon o reštrukturalizácii, ktorý podľa § 166 f, sa pri pohľadávkach, ktoré neboli uspokojené, ak sa preukáže, že dlžník nemal pri zrušení oddlženia poctivý zámer, sa rozhodnutie o oddlžení zruší a pohľadávkam, ktoré neboli uspokojené, sa obnovuje pôvodná vymáhateľnosť a aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr, ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

  • - daňové exekučné konanie - § 88

Navrhuje sa ustanoviť, že ak daňový subjekt alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží