Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k novele daňového poriadku s účinnosťou od 1. 10. 2018 a od 1. 1. 2019

20.12.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.12.1.1 Komentár k novele daňového poriadku s účinnosťou od 1. 10. 2018 a od 1. 1. 2019

Ing. Božena Jurčíková

Informácia k novelám zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 177/2018 Z. z. a č. 213/2018 Z. z., č.3xx/2018 Z.z. a k zákonu č. 267/2017 Z. z., s účinnosťou od 1.10.2018 a od 1.1.2019.

Východiská noviel daňového poriadku v roku 2018

V priebehu roka 2018 boli schválené tri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ daňový poriadok”). Všetky tri novely daňového poriadku sú prakticky vyvolanými novelami cez novely iných zákonov alebo schválením nových zákonov.

Prvá novela daňového poriadku bola schválená dňa 15. mája 2018 a je uvedená v čl. CXV zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Zákon proti byrokracií vyvolal legislatívnu zmenu veľkého počtu vykonávacích právnych predpisov vrátane novely daňového poriadku; celkovo ide o legislatívnu úpravu 162 zákonov, 68 vyhlášok, 8 opatrení a 12 nariadení vlády, ktorých sa zákon proti byrokracii dotkol. Týmito zmenami je oslobodený občan od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe. Novely tohto počtu právnych predpisov sú uvedené pod jednotlivými článkami zákona proti byrokracii počnúc čl. II až CLXVII vrátane novely daňového poriadku. Účinnosť zákona proti byrokracii je od 1. septembra 2018 okrem článkov uvedených v čl. CLXVIII, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2019. Novela daňového poriadku uvedená v tomto zákone nadobudla účinnosť 1.septembra 2018.

V čom spočíva zákon proti byrokracii a jeho vplyv na novelu daňového poriadku?

Cieľom zákona proti byrokracii je zrušenie povinností fyzických a právnických osôb predkladať orgánom verejnej moci výpisy ako je výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, výpisy a odpisy z registra trestov v listinnej podobe; tieto údaje sú orgány verejnej moci povinné pre svoje úradné činnosti poskytovať navzájom z informačných systémov verenej správy bezodplatne.

Ide prakticky o prvý krok z celého radu opatrení k naplneniu princípu „jedenkrát a dosť”, čo zn., že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania príslušný orgán verejne moci získa sám a ktoré už nebudú požadovať od občanov a podnikateľských subjektov.

Na základe účinnosti nového zákona proti byrokracii dochádza od 1. septembra 2018 k vypusteniu celého radu dotknutých osobitných predpisov zákonnej povinnosti fyzických a právnických osôb za účelom preukázania skutočností a prikladať k žiadostiam tieto listinné výpisy, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť a vyžiadať, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri výkone činnosti orgánov verejnej moci; takto vyžiadané údaje a výpisy sú použiteľné na právne účely; niektoré osobitné predpisy vyžadujú označenie registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný, jeho číslo a značku zápisu žiadateľa do príslušného registra. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely, ktoré účastník konania už nemusí preukazovať

Informácia o legislatívnej úprave ustanovení daňového poriadku

V daňovom poriadku sa zákon proti byrokracii dotkol legislatívnej úpravy ustanovení o daňovom exekučnom konaní (DEK), keď zainteresované osoby, zúčastnené na daňovom exekučnom konaní boli povinné predkladať aj výpisy z obchodného registra.

Zároveň došlo aj k legislatívnej úprave aj ust. v súvislosti s elektronickou komunikáciou správcu dane nadväzne na novelu osobitného predpisu (zákon o e-Gov).

Ide o legislatívne úpravy nasledovných ustanovení daňového poriadku:

§ 32, § 63, § 122, 123 a § 135.

a) legislatívne zmeny v súvislosti s elektronickou komunikáciou správcu dane nasledovných ustanovení:

  • § 32 – Doručovanie elektronickými prostriedkami; upravuje elektronické doručovanie písomnosti

správcu dane do elektronickej osobnej schránky. Nadväzne na osobitný predpis (z.č. 305/2013 Z.z. v z.n.p. (zákon o e-Gov.) došlo k spresnenie odseku 2, podľa ktorého elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa tohto osobitného predpisu. Zn. to, že podanie vykonané elektronickými prostriedkami si vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou, na ktorú sa použije kvalifikovaný elektronický podpis.

Podľa osobitného predpisu (§ 23 a § 25 zákona č. 305/2013 Z. z.) uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorá táto osoba autorizovala.

Ak tento zákon alebo osobitný predpis vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, na autorizáciu sa použije kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku.

Čo sa týka postupu elektronického doručovania písomnosti na úrovni finančnej správy, je finančná správa podľa § 60f zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Gov oprávnená používať portál finančnej správy (PFS) do 31. 12.2020.

Pri agendách, ktoré procesne uplatňujú správny poriadok, napr. uloženie pokuty za oblasť hazardných hier, je finančná správa povinná používať od 1. novembra 2017 Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) a rovnako aj daňové subjekty.

Obojstranná elektronická komunikácia bola v rámci finančnej správy spustená za oblasť spotrebných daní, ktorej správcom sú colné úrady, od 11. januára 2016; za ostatné dane bude spustená obojstranná elektronická komunikácia po zverejnený na webovej stránke finančného riaditeľstva.

  • § 63 - Rozhodnutie; upravuje postup správcu dane pri ukladaní povinností a priznávania práv podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu. Odsek 3 upravuje obsah náležitostí, ktoré musí obsahovať rozhodnutie. Novelou daňového poriadku došlo v odseku 3 písm. f) k spresneniu a k zjednodušeniu postupu pri vydávaní rozhodnutí správcom dane. Podľa novelizovaného znenia odseku 3 písm. f) rozhodnutie vydané od 1. septembra 2018 vydá správca dane v súlade s novelizovaným znením tohto odseku, t.j. vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením mena, priezviska a funkcie, odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis ani odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

Pri agendách, ktoré procesne uplatňujú správny poriadok, napr. uloženie pokuty za oblasť hazardných hier, konanie o správnych poplatkov, e-kolkov je finančná správa povinná používať od 1. novembra 2017 Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS). Rovnako prostredníctvo UPVS postupuje finančná správa aj v prípade procesného konania, ktoré prebieha podľa správneho súdneho poriadku, trestného poriadku.

b) legislatívne zmeny v súvislosti so zákonom proti byrokracii ustanovení, z ktorých sa vypúšťa znenie o povinnosti predkladať výpis z obchodného registra;

Znenie o povinnosti predkladať výpis z obchodného registra správcovi dane bolo vypustené z ustanovení § 88-152 daňového poriadku, ktoré upravujú daňové exekučné konanie správcom dane.

Ide o nasledovné ustanovenia:

  • § 122 - Účastníci dražby; ide o osoby, ktoré môžu dražiť hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom daňového exekučného konania (§ 88 daňového poriadku , ktoré vykonáva správca dane z úradnej moci za účelom vymoženia daňového nedoplatku voči daňovému dlžníkovi.

Novelou daňového poriadku bolo z odseku 3 vypustené znenie týkajúce a povinnosti dražiteľa, ktorým je právnická osoba predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu. Zn. to, že ak sa dražby vykonávané príslušným správcom dane od 1.9.2018 zúčastní aj právnická osoba, už nie je povinná predložiť výpis z obchodného registra.; tento výpis si správca dane vyžiada priamo z obchodného registra v aktuálnom znení.

  • § 123 – Priebeh dražby hnuteľných vecí; súčasťou pripravovanej dražby hnuteľných vecí určených na predaj za účelom uspokojenia daňovej pohľadávky správcu dane voči daňovému dlžníkovi je aj zoznam dražiteľov hnuteľnej veci. Tento zoznam obsahuje povinné údaje o dražiteľoch uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia. Jedných z povinných údajov bol podľa odseku 2 písm. c) tohto ustanovenia aj priloženie výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie. Od 1.9.2018 výpis z obchodného registra sa už nevyžaduje; touto novelou daňového poriadku bolo znenie o priložení výpisu z obchodného registra vypustený.

  • § 135 – Individuálna prezenčná listina; ide o listinu, ktorú pred začatím dražby vyplní dražiteľ nehnuteľností a musí obsahovať predpísané údaje podľa odseku 2. Podľa novelizovaného znenia v odseku 2 písm.d) došlo k vypusteniu znenia v tom zmysle, že dražiteľ už nemá povinnosť priložiť aj overený výpis z obchodného registra; táto povinnosť sa od 1.9.2018 z tohto odseku vypúšťa, zrušuje sa.


V súvislosti s uvedenými legislatívnymi zmenami je potrebné uviesť, že ak nastanú zmeny skutočností, ktoré uviedol daňový subjekt v žiadosti o registráciu podľa § 67 ods. 2 daňového poriadku, napr. zmena konateľa, zmena obchodného mena, zmena spoločníka, zmena výšky vkladu a ďalšie zmeny, tieto nové údaje je daňový subjekt povinný naďalej podľa § 67 ods. 9 daňového poriadku oznámiť správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali. Oznámenie o zmenách týchto skutočností môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste podľa osobitného predpisu (§ 49 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v z.n.p.). Aktuálny výpis z obchodného registra o týchto zmenách daňového subjektu si správca dane vyžiada sám bez súčinnosti s daňovým subjektom nadväzne na zákon proti byrokracii.

Druhá novela daňového poriadku je vyvolanou novelou novým zákonom č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z poistenia”), schválený 20. júna 2018, ktorým sa zavádza s účinnosťou od 1.1.2019 nová daň, ktorou je daň z poistenia ako nepriama daň. Novela daňového poriadku je uvedená v čl. V tohto zákona.. Ide o doplnenie novej dane do nášho daňového systému, ktorú bolo potrebné doplniť aj do odkazu 1 daňového poriadku na účely správy daní tiež s účinnosťou od 1.1.2019.

Z tohto dôvodu sa do poznámky pod čiarou odkaz 1 dopĺňa zákon o dani z poistenia. Odkaz 1 je viazaný na § 1 ods. 2 ZSD, čo znamená, že pri správe dane z poistenia sa postupuje, ak osobitný predpis, ktorým v tomto prípade zákon o dani z poistenia neustanovuje inak. Zároveň aj v samotnom zákone o dani z poistenia je § 12 uvedené, že na správu dane z poistenia sa použijú ustanovenia daňového poriadku okrem vyčlenených ustanovení, ktorým je § 10 ods. 3 a § 11 ods. 2 a 3 zákona o dani z poistenia.

Tretia novela daňového poriadku schválená 29.11.2018 uvedená v čl. IV. zákona č. 3xx/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v z.n.p. Táto novela daňového poriadku je prakticky vyvolanou novelou zákona o konkurze a novelou zákona e-Gov.

Novela daňového poriadku sa týka nasledovných ustanovení: § 19, § 37 a § 159.

a) ustanovenie v súvislosti s digitalizáciou spoločností;

  • § 19 Zápisnica a úradný záznam

  • § 37 – Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutie veci

V ust. § 19 ods. 5 a § 37 ods. 4 došlo k doplneniu znenia v tom zmysle, zápisnicu z ústneho pojednávania alebo z miestneho zisťovania môžu podpísať osoby, ktoré sa tohto konania zúčastnili aj biometrickým elektronickým podpisom a správca dane takto podpísanú zápisnicu zašle do elektronickej schránky daňového subjektu alebo inej osoby, pričom naďalej platí aj doterajší postupu podpisovania zápisnice, že zápisnicu z ústneho pojednávania alebo z miestneho zisťovania podpisujú všetky osoby, po jej oboznámení, ktorí sa tohto konania zúčastnili.

T.zn., že od 1.1. 2019 je možné podpisovať zápisnicu z ústneho pojednávania alebo z miestneho zisťovania dvoma spôsobmi:

a) zápisnicu vyhotovenú v listinnej podobe podpíšu všetky osoby zúčastnené na tomto konaní po oboznámení sa s jej obsahom a odovzdá sa osobám, ktoré sa zúčastňujú tohto konania

alebo

b) zápisnicu vyhotovenú elektronicky po oboznámení sa s jej obsahom podpíšu biometrickým elektronickým podpisom zúčastnené osoby a príslušný orgán (správca dane) zápisnicu zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby.

  • § 159 - Osobitné ustanovenie pre konkurz a reštrukturalizáciu

Došlo k zosúladeniu pojmu „správca” so zákonom o konkurze vypustením slov „v konkurznom konaní a v prvej vete a v poslednej vete ust. § 159 boli doplnené slová „okrem oddĺženia podľa osobitného predpisu” s odkazom na štvrtú časť zákona o konkurze.

K legislatívnej úprave tohto ustanovenia došlo nadväzne na zákon č. č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v z.n.p. (ďalej len „zákon o konkurze”) , ktorou došlo k podstatnej úprave štvrtej časti - Oddĺženie s odkazom na ust. 166-171c zákona o konkurze. Táto štvrtá časť zákona o konkurze sa vzťahuje len na dlžníka, ktorý je fyzickou osobou podnikateľ alebo nepodnikateľ, nevzťahuje sa na správcu; tento dlžník je oprávnený sa domáhať oddĺženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom a to

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: